kde bolo, tam bolo

Už nejaký ten čas pracujem v obchode. Za tú dobu, pomerne krátku, som sa stretla s úžasnými perličkami, priam libůstkami, o ktoré sa s Vami podelím.

Obslúžila som zákazníčku, prebieha predaj...Mladá pani, odhadom tak 30-ročná, mi podáva svoju platobnú kartu. Všetko prebieha bez problémov, až pokiaľ mi terminál nezahlási nedostatok prostriedkov na účte. Pani sa tuho zamyslí a povie:

„ Aha...Tak mi pozrite, že koľko mi tam ostalo!“

Zimná sezóna. Štendre vo väčšine obchodov sa prehýbajú pod ťažkými zimnými bundami. Do predajne vstúpi asi 40-ročná pani, pomerne pekne oblečená a prezerá si bundy. Po asi 10-tich minútach intenzívneho prevracania, prezerania a prehľadávania jednej bundy mi to nedalo a šla som sa jej opýtať, či jej môžem nejako pomôcť. Pani sa ma opýtala, z akého materiálu je výplň. Odpovedala som, že z kačacieho peria. Na to pani tú bundu pustila a spustila:

„Kačacie perie??? A nemóžem dostať tú ftáčiu chrípku?!?“

Absolútne bežný deň, v ktorý moja kolegyňka prišla do práce, položila si kabelku na pult a vyzliekla si kabát, kým si ho aj s kabelkou odloží tam, kam patrí. Medzitým jej kabelku už zmerčila všímavá zákazníčka a opýtala sa:

„A tieto po čom máte?“ Odpovedám jej, že kabelka nie je na predaj, patrí kolegyni, ktorá si ju sem položila. Milá zákazníčka sa zamyslí a so všetkou vážnosťou sa spýta:

„A mne ju nemôžete predať?“

Tých zážitkov a situácií bolo omnoho viac, snáď si na niektoré ešte spomeniem :)