Som rodená Bratislavčanka. Zvykla som si na ruch ´´veľkomesta´´, anonymitu ľudí tu žijúcich i rôznorodosť názorov a kultúr. Som tolerantná. No čo ma zaráža sú predsudky voči nám, Bratislavčanom, od obyvateľov iných, najmä malých miest a obcí. Ani by ma to tak neiritovalo nebyť neustále vracajúceho sa ohlasu na náš život.
Otázka znie: prečo si ľudia myslia, že môžu súdiť životy iných?
Nedávno som bola priam postavená pred takýto súd. Samozrejme nielen ja ako osoba, ale všetci Bratislavčania. Podľa istého mladíka pochádzajúceho z malého mesta sme zlí, sebecký a zvrhlí.
Nemyslím si, že ktokoľvek má moc súdiť niekoho život, preto ani ja nebudem opisovať ten jeho, iba poviem:
Bratislavčania sa možno ľuďom naozaj javia ako zvhrlíci, ktorí malým deťom odkusujú hlavy na počkanie, sexujú na každom rohu a to nie v tradičných polohách a vytŕčajú z davu náhliacich sa ovečiek, no musím povedať, že som sa napríklad nestretla s nikým, kto by odcudzoval homosexualitu, kto by sa jej bál...Alebo koho by zarážalo, že namiesto do kostola si ide človek pomeditovať do parku...
...keďže ma súdili...chcem sa obhájiť:
O veciach sa rozprávame namiesto toho, aby sme ich dusili pod pokrievkou vriacej polievky...
Sme možno o niečo viac otvorenejší novému...
Nebojíme sa, čo si suseda pomyslí, kedˇ...
Skôr než sa ktokoľvek začne pozastavovať a premýšľať o životoch ľudí, rada by som citovala:
„Triesku v oku svojho brata vidíš, ale trám vo svojom oku nevidíš.“
Nie som človek veriaci v klasické náboženstvo, no musím uznať, že biblia vie byť múdra kniha...
Komentáre
:)